V našich mestách sa za posledné desaťročia nazhromaždilo množstvo lokalít, ktoré by sme najradšej nevideli a je potrebné sa im vyhnúť. Konkrétne sa jedná napr. o tzv. garážové polia. Tieto neživé časti miest sú špongiou pre nasávanie asociálnych živlov. Vlastnícky sú rozdrobené, zväčša sú súkromné avšak bez privátnej spoločenskej kontroly. Mestá do nich nebudú môcť takmer vôbec investovať vo forme verejnoprospešnej stavby ako napr. plaváreň, ihrisko a pod., nakoľko je ich vyvlastnenie a aj príprava územia extrémne finančne aj právne náročná. V dnešnej situácii samosprávy riešia existenčné otázky a nie rozvojové, ale degradácia garážových polí sa geometrickým radom zvyšuje. Nie je neobvyklé, že v takýchto územia sa stále častejšie uskutočňujú akcie zásahových zložiek. Tieto znehodnotené územia sa dajú ozdraviť aj prostredníctvom drobnej súkromnej iniciatívy.
Jedná sa o pochopenie, že vitálne funkcie ako podnikanie a súvisiace bývanie tieto územia poľudštia a zabezpečia im trvalú spoločenskú kontrolu. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby boli vytvorené podmienky pre adaptáciu územia. Umiestňovanie tzv. privátnych vitálnych stavieb do degradovaných zón má dve zásadné pozitíva, jedno s rozmerom verejno-prospešným a druhé so súkromným:
- Vitálna stavba môže vzniknúť adaptovaním a rozšírením súčasného stavebného fondu tvoreného objektmi garáží, ktoré sú súčasťou rozsiahlejšieho garážového poľa. Nakoľko je územie vlastnícky rozdrobené a nie je ho možné prebudovať jednou investíciou, je takáto aktivita prirodzená a zmysluplnejšia pre drobných vlastníkov územia. V takomto prípade bude znamenať mobilizácia privátnych záujmov verejno-prospešný príspevok k revitalizácii urbanisticky degenerovanej plochy v rámci organizmu mesta. Zároveň bude príkladom zhodnocovania tzv. brownfieldov a ich integrácie do mestskej štruktúry. Sprievodnými znakmi umiestnenia takejto privátnej vitálnej stavby do spustnutého garážového poľa bude humanizácia a resocializácia. Táto zmena vlastností územia môže nastať iba vďaka takýmto vitálnym privátnym objektom, pričom prispeje k zabráneniu naplnenia scenára degradácie mestského brownfieldu. Vo väčšom meradle sú obdobnými pozitívnymi zásahmi CentrePompidou v Paríži, alebo Novostavba Slovenského Národného Divadla v Bratislave a aj bývalá cementáreň v Barcelone, teraz rezidencia renomovaného španielskeho architekta Ricarda Bofilla.
- Druhým zásadným pozitívnym rozmerom tohto nekonvenčného prístupu je spôsob, ako privátna vitálna stavba dokáže šetriť: drahocenným mestským pozemkom, nákladmi a časom na dopravu pre prevádzkovanie funkcii stavby. Pričom zníženými požiadavkami na mobilitu svojich obyvateľov minimalizuje produkciu exhalátov, čím dokáže šetriť aj životné prostredie.
Vitálna privátna stavba bude okrem spomenutých benefitov prospešná aj pre ľudí bývajúcich v širšom okolí. Vďaka trvalej spoločenskej kontrole svojich užívateľov vymiestni zo svojho okolia aj zo širšieho okolia vo svojom susedstve asociálne živly a bude pôsobiť preventívne proti rozširovaniu nechcených aktivít a činností v dotknutej zóne.
Ing. arch. Milan Zelina
Kontakt